Blog: Mrena na mušku

Mrena na mušku, čím ďalej populárnejší alebo len elitársky spôsob lovu?

Riečna kráľovna

Jeden pohľad na fyziognomickú stavbu tela, vyvinutú na hľadanie potravy v najprúdnatejších úsekoch riek – mohutné ústa, ktorým neunikne nič živé a ktoré si hravo poradia aj s rakmi alebo menšími rybami. Fúzy nám prezrádzajú, že sa môže viac spoliehať na svoj cit ako na zrak.

Bojovnica do poslednych síl

Každý, kto mal s mrenou tú česť po prvýkrát, pocítil, čoho je aj mrena priemerných rozmerov schopná. Pamätám si na prvý súboj s touto impozantnou rybou našich vôd. Akoby to bolo včera, vtedy ešte vybavený teleskopickým prútom, to bol pre mňa, asi 12-ročného, zážitok na niekoľko rokov. Mrena pre mňa zostala niečo tajomné, párkrát som ju pri feederových výpravách na rieku dokázal presvedčiť, ale veľmi zriedka som dokázal vytiahnuť na breh.

Nebudem ďaleko od pravdy, ak mrenu nazvem kráľovnou riek a prúdov na našich mimo pstruhových vodách, ale nielen na nich.

Prvá na mušku

Tá pravá iskra preskočila až vtedy, keď som začal objavovať kúzlo muškárenia. Pri jednej rybačke na rieke som popri jalcoch a plotičkách zapriahol niečo úplne iné. (Video si môžete pozrieť tu.) Tento zážitok ma opantal a postupne som sa snažil zameriavať často na lov práve týchto pokladov.

Postupným experimentovaním som si osvojil techniku, ktorá sa nazýva aj krátka alebo česká nymfa. Na niektorých vychádzkach som bol taký efektívny, že som dokázal presvedčiť viac než pol tucta mrien. Bol to pre mňa neskutočný úspech. Lov mrien na mušku som si zamiloval.

Moje začiatky s muškou boli práve v úsekoch pod haťou, ktoré sú často navštevované mnohými rybármi, či už kvôli tomu, že tieto miesta sú ternom, alebo pre ľahký a pohodlný prístup z brehu. Avšak časom som si našiel niekoľko miest, kde som si dokázal užívať rybolov osamote – brodiace čižmy, ľadvinka so všetkým potrebným, podberák a prút v ruke. Ľahkosť, pre ktorú je aj muškárenie také atraktívne – sústrediť sa len na lov, byť mobilný a užívať si pobyt v prírode. Ale späť k mrenám.

Všežravec

Už dávno neplatí, že mrena sa v našich končinách chytá na červy, kukuricu alebo pelety, často s feederovým prútom. Môžeme ich chytať na mnoho spôsobov veľmi efektívne, s úspechom ich chytávam aj na prívlač. Chce to troška citu, dostať nástrahu k rybám a zvyšok je len o umení a držaní kontaktu s nástrahou. Muška je ale niečo iné, veľakrát mrena nemusí reagovať na predkladané napodobeniny lariev alebo podvodného hmyzu. Samozrejme, sú obdobia, keď mreny nasávajú všetko, čo im príde pod „fúz“. Veľakrát je dôležitejšie dopraviť nástrahu ku dnu, ako to, aký vzor použijeme. Podľa mojich skúseností sú ale aj dni, keď tomu tak nie je. Pamätám si na jednu vychádzku k vode, kedy mi fungoval práve jeden vzor mušky a všetko ostatné ignorovali, dokonca aj živé nástrahy kolegu poniže toku.

Aké mušky?

Vzorov mušiek máme nepreberné množstvo, keďže si mušky viažem výlučne sám. Spolieham sa na pár overených vzorov, nemám dôvod skúšať niečo iné. Uľahčuje mi to rozhodovanie a môžem sa o to viac sústrediť na techniku lovu. Stále však obecne platí, že vždy siaham po prirodzených napodobeninách potočníkov, alebo aspoň si myslím, že ich to pripomína ;). Samozrejme, občas experimentujem s farbami. Zväčša čierne odtiene sú veľmi úspešné v zakalenej vode. Veľkosti háčika sa pohybujú od 12 po 14. A najdôležitejšie je mať mušiek dostatok, nezabudnime sa preto zásobiť.

Jeden z mojich univerzálnych vzorov viažem na tomto videu

Často lovíme medzi kameňmi a háčiky na muškách sa prirodzene tupia alebo dôjde k samotnému zlomeniu hrotu. Snáď netreba nikomu zdôrazňovať, že dostatočne ostrý háčik je veľmi dôležitý. Priebežne kontrolujeme ostrosť háčika a v prípade potreby vymeníme za novú mušku. A nezabudnime na poslednú vec – protihrot. Ja ho nemám na žiadnych muškárskych háčikoch a je to skvelá vec. Pre rybu je to šetrnejšie a pre nás bezpečnejšie.

Taktika lovu

Nevyplašte si ich

Ak by som mal vypichnúť jednu dôležitú taktickú radu, tá znie: dostaňte sa čo najbližšie k rybám bez ich vyplašenia. Vysoký breh je v tomto veľmi nevhodný, treba si dať pozor aj na tieň, ktorý vrháme. Ak však máme možnosť loviť len z brehu, snažíme sa čo najviac zmenšiť našu siluetu a nebojíme sa ani plazenia. Dovolím si tvrdiť, že tento prístup je najdôležitejší. Ak si vyplašíme ryby z miesta, nepomôže nám už nič, len znova počkať nejaký čas, pokiaľ sa ryby vrátia, čo môže kľudne trvať aj hodinu.

Kde ju hľadať a ako nájsť

Mreny, ako som už spomínal, obývajú všetky časti riek. Pri muškárení je však najdôležitejšie lokalizovať tieto ryby. Máme viac možností: ak je voda dostatočne čistá, polohu mrien nám prezradia záblesky. Ak vidíme záblesky zlatých tiel v prúde, máme takmer vyhraté. Už len ich nevyplašiť :).

Ak to šťastie nemáme (čo je často môj prípad) a rieka je svojou povahou častejšie zakalená ako priezračná, mreny sa často môžu ukazovať aj na hladine. Ak vieme, že sa mreny na úseku rieky nachádzajú (často sa chytajú napríklad na feeder), ale neprezradia ich ani tieto výskoky a voda je často prikalená – nemyslím „kakako“, vtedy by som asi mušku nechal doma a možno skúsil iný spôsob :). Môžeme to skúsiť prechytať na slepo. Mreny často obľubujú prúdnaté časti riek, nemajú problém zostať aj v tých najsilnejších prúdoch a v hĺbkach často nechytateľných. Ak však viem, že na danom úseku tie ryby chytávam často, pri vedení mušiek (preberieme nižšie) môžem cítiť náznaky, že ryby sa nachádzajú na danom mieste. Veľakrát im môžem s náväzcom prejsť po plutve, pozor však na podseknutie.

Obdobie

Ideálne obdobie je koniec mája až september. Ak vidím, že mreny sú v trení, vychutnám si to divadlo na brehu a loviť ani neskúšam. Takmer s istotou by moje nástrahy ignorovali.

Mreny ryjú na dne s hlavou nadol, a preto je najlepším spôsobom sa k nim priblížiť po prúde odzadu. Nevyhnutnosťou sú teda brodiace čižmy. Nezabúdam, že ak sme vo vode, pohybujeme sa takisto opatrne a potichu. Dostatočná vzdialenosť závisí od nášho vybavenia – s dlhším prútom môžeme zostať ďalej, čo nám dáva určitú výhodu.

🛟 Ak brodíme, buďme opatrní, nepúšťajme sa bezhlavo do častí riek, ktoré nepoznáme alebo kde nám viditeľnosť nedovoľuje odhadnúť hĺbku. V silných prúdoch, kde mreny lovíme, si môžeme pomôcť brodiacou palicou.

Prezentácia mušiek

Mušku alebo mušky nahadzujeme proti prúdu tak, aby mali čas klesnúť na dno pred kŕmiace sa ryby. Rýchlosť prúdu je často mätúca, pretože pod hladinou je prúd často oveľa pomalší, a preto sa snažíme mať minimum alebo najlepšie žiadnu zvyšnú šnúru na hladine. Tento kúsok šnúry by nám mušky zbytočne zrýchľoval a pôsobili by neprirodzene. Ideálne je šnúru držať mimo hladiny. Mušky po nahodení vedieme so zdvihnutým prútom tak, aby sme mali kontakt s nástrahou.

Vedenie

Musíme cítiť, ako nám naše zaťažené mušky „cinkajú“ po dne. Muška by sa mala ideálne „posúvať“ po dne, často mrena nemá problém zobrať aj mušky „cválajúce po dne“ rýchlejšie, ale asi najefektívnejšie sa mi osvedčilo viesť mušky čo najpomalšie. Často mávam záber práve vtedy, keď muška takmer nehybne leží na dne. Ak dodržíme tieto zásady, záber rozoznáme ľahko, väčšinou razantné klepnutie, čo je adrenalínový zážitok. Ak sa však mušky niekde zachytia, vyslobodíme ich jemným popotiahnutím, až pokiaľ nemám mušky v jednej rovine so mnou, prípadne skôr, záleží od okolností. To, že sa nám mušky z času na čas niekde zachytia na dne, je len skvelým ukazovateľom toho, že lovíme tam, kde chceme – pri dne.

Takto prelovím jeden zvolený úsek. Ak sme úspešní, je ideálne nechať oddýchnuť dané miesto na chvíľu. V prípade, že nemáme perfektný kontakt s muškou, nielenže si podľa mňa znižujeme šancu na záber, keďže nemáme úplnú kontrolu nad prezentáciou, ale veľakrát môžeme prísť o záber alebo sa záber vo výsledku javí ako uviaznutie.

Taktika zdolavania

Ak sa nám už podarilo presvedčiť mrenu k záberu a naším telom začína prúdiť adrenalín, sme len v polovici. Vyzbrojená svojou fyziologickou stavbou tela a tým, že práve ona je tu doma vo svojom prostredí, nám ako narušiteľovi dáva len málo priestoru na chyby počas zdolávania. Mrena veľmi dobre pozná svoj životný priestor, a preto treba byť pripravený, že využije všetku svoju silu a najbližšie prekážky, aby sa vyslobodila. Tu sa dostávame k vybaveniu.

Náčinie

Aj keď predstava, že zjemnenie náväzca nám môže priniesť viac záberov, je lákavá, v tomto prípade by som sa tomu vyhol. Ak je mojím cieľom chytať mreny a nie je to len náhodný úlovok, vybaviť sa treba patrične. Zhodnotenie rizika je na mieste. Do rovnice treba zaradiť prekážky v okolí, rýchlosť prúdu, prístupnosť, či brodíme a máme možnosť rybu nasledovať aj desiatky metrov, alebo lovíme z brehu medzi bujnou vegetáciou – to všetko treba brať do úvahy. Fluorokarbón minimálne 6–8 lb alebo rovnako silný monofil, povedzme 0,18–0,20 mm. Z mojich skúseností môžem potvrdiť, že mrenám nevadí hrubší náväzec. Brzdu máme vždy, ale vždy povolenú tak, aby nám v prípade výpadu, ktorý často nasleduje v prvých sekundách, nezostal len smútok v očiach. Keďže lovíme na krátko, t. j. väčšinu šnúry máme na navijaku, akýkoľvek výpad znamená kontakt s brzdou.

Taktiež nezabúdame na dostatok backingu. Ak je to možné, rybu radšej nasledujeme po prúde, než by sme ju mali silou „otáčať“.

Prut

Spomeniem, na čo chytám ja a na čo by som chytal radšej :). Chytávam na môj „univerzál“ – 9-stopový Greys o AFTMA 5. Chytať sa s tým dá, ale ideálom by bol prút od 10 stôp vyššie s AFTMA 6.

Ked je dobojovane…

Podberák, pstruhový „raketák“, necháme doma a vyzbrojíme sa väčším podberákom s dostatočne hlbokou sieťou. Mrena je po zdolaní na pokraji síl a to posledné, čo jej prospeje, je zotavovať sa pokrútená v malom podberáku. Mrenu držíme po celý čas vo vode. Ak si chceme spraviť pár fotiek, prichystáme si fotoaparát, mrenu nadvihneme nad podberákom, ideálne vo vode. Podberáky disponujúce pogumovanou sieťovinou sú dnes dostupné pre každého. Mrenu udržiavame vo vode hlavou nasmerovanou proti prúdu, a až keď javí známky, že sa jej sily vrátili, púšťame ju, ideálne mimo hlavný prúd.

Ani mreny slušných rozmerov dnes nie sú samozrejmosťou na každej vode, preto si ich vážme, pristupujme k nim starostlivo aj po zdolávaní a dbajme o ich prostredie.

Kamil

🌹 Ak nám zábery ustúpia a ryby sú viac apatické k našim pokusom, mám na to jedinú radu: Dajte si pauzu. Nalejte si šálku kávy alebo si jednu takú pripravte priamo na brehu. Aby sme sa udržali motivovaní počas dňa, nie je nič lepšie, ako si občas dať pauzu. Či budete veriť alebo nie, niekedy je to ten najlepšie strávený čas. Pozorovať prírodu a znova skúsiť šťastie v ten správny moment.