Jarný lov kapra na rieke 2. časť

Zasekávam v domnení, že zabralo niečo menšie, v tom sa to niečo na druhom konci udice , púšťa dole prúdom. Netrúfam si brzdiť, a ryba si berie meter po metri neskutočnou rýchlosťou.

 

 

Po práci balím veci do auta, tento krát muškárka ostáva doma a namiesto nej putuje do kufra feedrový prút. Pribaľujem niekoľko plechoviek kukurice, boilies a pelety. Po ceste zachádzam po Mira a vyrážame na to známe miesto, ktoré nám naposledy pripravilo pár prekvapení. Sme na mieste. Hladina je o čosi nižšie ako minule a aj voda je čistá, ryby budú opatrné, hodnotíme hneď po príchode.

Rýchle vybaľovanie, predkŕmenie miesta , príprava udíc a už len čakať. Chytáme tesne pri brehu, hlavné nástrahy sú plávajúci boilies s príchuťou ananás a klasická orezaná guľa s príchuťou manga. Miro vsadil všetko na ovocné príchute. Po jeho radách a venovaní šnúrkového náväzca, vkladám dôveru aj ja ananásovej „popke“.

Krátkodobá kŕmna kampaň pozostáva z niekoľkých plechoviek kukurice, pár guličiek boilies a pelety s príchuťou kukurice.

Montáže smerujú do vody, otvárame si radler a usadíme sa na brehu.

Prvý záber na seba nenechá dlho čakať. Jazda dole prúdom, Miro dole brehom len sa tak práši . A to myslím doslovne…

Chvíľka zdolávania a prvý šupík je na podložke. Super začiatok, vravíme si .

Do polhodiny ďalší záber a to sa opakuje ešte asi 3 krát. Úžasný podvečer, momenty ktoré každému rybárovi utkvú v pamäti. Takéto okamihy nezažijeme pri vode každý deň, o to väčšmi na takejto riečke.

Točím par záberov z každého úlovku. Ja zostávam nateraz bez záberu, ale to mi vôbec nevadí(presviedčam sa :D)

Úspešný podvečer spriemnil pracovný týždeň. Príjemne odreagovaný sa môžeme zajtra vrátiť do práce.

    

V piatok, ten istý týždeň, sa ponáhľame opäť k vode. Rovnaké miesto, rovnaké nástrahy, a ten istý radler na začiatok lovu :). Nevidíme dôvod niečo meniť.

Tento krát po zakŕmení čakáme prvý záber o niečo dlhšie. Asi po dvoch hodinách sa špička môjho feedra ohýba v pravom uhle a cievka bzučí. Konečne sa už šťastie usmialo aj na mňa , zdolávam prvého kapríka sezóny. Malá „popka“ funguje spoľahlivo.

Po asi polhodine , náhodou sledujem špičku feedra a spozorujem rýchle a krátke  šklbnutie a následné vyrovnanie špičky, takzvaný padák. Zasekávam v domnení že je tam niečo menšie, no v tom sa to niečo na druhom konci udice , púšťa dole prúdom. Netrúfam si brzdiť, a ryba si berie meter po metri neskutočnou rýchlosťou. Po niekoľkých desiatkach metrov spozorujem, že silon vedie pár metrov odo mňa nižšie,smerom kolmo ku dnu. Silon vedie popod prekážku hneď podo mnou a ryba je už poriadne ďaleko. Zrazu sa ťah zastaví. Vyzerá to že ryba je fuč. Avšak jemné cukanie so silonom stále cítim. Neverím tomu a predpokladáme že ryba môže byť ešte stále na konci udice. No takto ju nie je možné zdolať úspešné. Miro pohotovo previazuje jeden svoj prút na ktorého koniec viaže trojhák s malým olovom. Zachytáva môj silon za prekážkou . Rýchlo režeme silón a držím len silon na ktorého konci je pravdepodobne stále ryba. Viažem dokopy silóny a zdolávanie pokračuje. V momente ako vyviniem ťah. Koniec montáže sa dáva do pohybu a ja utekám po brehu dole prúdom. Chcem udržať spájací uzol na cievke. Zdolávanie trvá asi 40 minút .Dvakrát zájde do prekážky z ktorej po povolení po pár minútach opäť vyplave.  Keď sa nám konečne ukáže kapor odhadom okolo ôsmich kíl, pekne stavaný šupináč, nohy sa mi rozklepu opäť. Po prehliadke pod nohami robí rýchly výpad a moja náväzcová 18tka povoľuje. Chvíľka ticha a vzduchom sa nesú mená všetkých svätých . Nuž aj takéto momenty nás čakajú na brehu. Nikdy nevieme či ten boj vyhráme. Žiaden boj s veľkou rybou nie je vyhratý vopred. Každá banálna chyba, či už pri zvolenej montáži, podcenení sily naväzcova alebo jedného z jeho komponentov. Pri zdolávaní sa nám to môže v takýto moment vypomstiť , a verte tomu že aj vypomstí. Kapitálne ryby preveria naše rybárske skúsenosti hravo, a keď neste dostatočne pripravený a skúsený len veľmi ťažko takýto súboj vyhráte. (To neplatí o začiatočníckom šťastí 😀 ).

V ďalšej časti strávime dve noci na brehu tejto rieky. Je sa na čo tešiť 🙂

Pokračovanie na budúce.