Prvé noci tejto jesene 2024

Po tohoročnom horúcom lete, prvé náznaky ochladenia vo mne budili prirodzené lovecké pudy. Jeseň je moja najobľúbenejšia časť roka, nielen z rybárskeho hľadiska.

Prvú jesennú vychádzku za kaprami som si naplánoval na prelome septembra a októbra. Môj plán bol stráviť tri noci na mojej obľúbenej rieke. Dva tyždne pred touto výpravou som tu strávil jednu noc, skončil som bez záberu od kapra. Do istej miery sklamany, som pri balení započul známy zvuk na hladine. Bol to kapor ktorý sa vyhodil asi 40 metrov nižšie od môjho miesta. Toto mi dodalo dôveru, že sa sem oplatí vrátiť. Lovím na správnom mieste, som presvedčeny, že aj na správne nastrahy (snažim sa to nekomplikovat). Ako sa mi aj potvrdilo v minulosti, niekedy musím vyčkať. Povzbudený týmto momentom som sa tešil ako sa sem vrátim. Mnohokrát som premyšľal pred spaním či a kedy „to“ príde, prehraval som si v pamäti rybačky z pred niekoľkých rokov, spomínal na noci stravené bez záberu ale aj odmenu ktorá prišla po niekoľkých takýchto vychádzkach bez aktivity.

Prvá noc v znameni „multi species“

K vode som dorazil pár hodín po obede. Volím rovnaké miesto ako pred dvoma týždňami. Keďže som nemal čas veľmi predkrmovať, toto miesto je jedno z pomerne frekventovaných na tejto rieke a preto sa spolieham, že to tu ryby navštevujú často. Asi kilo mixu kukurice, peletiek a prekrojenych boilies putuje k montážam.

Po niekoľkých hodinách pozorujem aktivitu, z miesta sa bublinkuje a aktivitu vidím aj na mojích vlascoch. Tesne po zotmeni mám už prvé zábery a postupne sa mi predstavuje časť obsádky tejto rieky v tomto poradí: Nosáľ, Pleskáč a Jalec. Veľmi ma teší že su stále tu. Na začiatok rád zjemňujem a skúšam čo je v tejto vode, preto ako prvá voľba na jednom prúte padla na dve 12mm peletky s príchuťou syr a cesnak.

Noc sa blíži, nastavujem statív na časozberné zábery oblohy, nástrahy mením za väčšie boilies a poberám sa do úkrytu. Je dosť veterný deň a v závetri je oveľa príjemnejšie. Ako môj univerzalny úkryt s obľubou už piatym rokom používam Titan Hide od firmy Nash (recenzia). V noci ma okrem zvedavej líšky prebudi parkrát aj odposluch a ja ešte vyťahujem dvoch jalcov.

Prvé lúče nového dňa pomaly ohrievaju bivák a o to komfotnejšie sa mi spí. Ráno kontrolujem nastrahy no cele doobedie sa už nesie v duchu nulovej aktivity. Vychutnávam si raňajky a rannu kávu v spoločnosti výbornej knihy od rybárskej legendy Johna Baileyho a Paula Whitehosa – How We Fish. (recenzia tuto).

Zmeniť alebo nezmeniť?

Na obed sa presúvam doplniť zásoby a mierim späť k vode. Cestou premýšľam nad zmenou miesta. Aj keď túto rieku poznám celkom dobre, stále su tu úseky ktoré som nepreskúmal pod hladinou. Uvažujem nad zmenou miesta asi 50 metrov po prúde kde sa tok zužuje a vodná hladina je obklopená z jednej aj z druhej strany vŕbami. Po príchode sa pustím do pripravy miesta čo pre mňa znamená zabezpečiť ako tak bezpečny prístup k vode pre prípadne zdolávanie. Nie som úplne presvedčený o tomto mieste a aj ta bezpečnosť tu nie je 100 percentná.

🛟 Ak lovíte v noci osamote, vždy dbajte na bezpečnosť. Ako prvé dajte vedieť najbližším kde sa chystáte k vode a kedy maju očakávať váš príchod. Nezabudnite si telefón popripadne powerbanku. Vždy majte náhradne suché oblečenie po ruke v aute (ak ho mate).

Po krátkom zvažovaní volím znovu rovnaké miesto. Inštinkt mi napovedá, že ešte to chcem znova skúsiť na ňom, neodhliadnúc aj od faktu, že po niekoľkých bielych rybách som začal prihadzovať k montážam aj väčšie boilies, aby tam niečo zostalo aj pre kapra ak sa vydá na „pochôdzku“. Dúfam, že sa túto noc ukáže. 🤞

Druhá noc

Vietor k večeru ustáva, ale o to sa ochladzuje oveľa rýchlejšie. Pre lepšiu viditeľnosť záberov pripevňujem na špičky prútov aj chemické svetlá. Niektoré zábery hlavne od bielych rýb su ľahšie zaznamenateľné ak vidím čo sa deje so špičkou prútu. Aj túto noc nastavujem foťák na časozber (moje časozberné video) a sťahujem sa do bivaku o čosi skôr ako predchádzajúcu noc. Popíjam čaj a listujem ďalšími stránkami knihy. Úžasne čosi! Niečo pred jedenástou večer kontrolujem časozber, keď v tom sa rozbehne cievka môjho ľavého prutu. Pripravenej pasci neodolal kapor s dĺžkou 64cm. Veľká radosť. Po pár fotkách ho púšťam spolu s pleskáčom ktory prišiel hneď za ním. Rozohriaty a s dobrou náladou, zaľahujem naspäť do už znova vychladnutého spacáku. Našťastie adrenalín v žilách mi vyhrieva spacák v celku rýchlo.

Počas noci ma prebúdza par „pípnuti“, je to dobré znamenie, že v okolí mojich montáži sa niečo deje. Túto informáciu potrvrdzuje jazda o pár hodin neskôr. Je pol piatej ráno a na konci prutu mám už niečo väčšie. Ryba mi uniká do podmytého brehu kde ju musim otáčať, hľadá si všemožné úkryty aby sa zbavila montáže. Po niekoľkých minútach boja podoberám krásneho kapra. S ešte dobrou dávkou adrenalínu v žilách fotím par fotiek a rybu zo zaujímavosti aj odvážim. Energická ryba ktorej nechýba veľa do ôsmych kíl mi robí obrovskú radosť. Dlhé štíhle telo zakončené veľkou chvostovou plutvou je výraznym znakom pre ryby žijúce v prúdnatejších častiach riek.

Posledná noc

Záverečná noc sa nesie v úplnom tichu, nočná obloha je bez mráčika. Takmer dokonalé. Chladnejší vzduch a mesiac v nove jej dovoľuje zažiariť naplno. Veď posúďte sami nižšie:). Nad ránom vyťahujem jedného Jalca a pomaly balím všetky veci. Bol to nadmieru podarený začiatok jesene.

Pár slov na záver

Aj keď tieto úlovky sú ďaleko vzdialené od toho čo by mnoho „kaprárov“ považovalo za cenný úlovok. Pri dnešných dvadsať kilových preplnených socialnych sieťach je toto len akýsi slabý odvar. Pri hektickom živote ktorý mnoho z nás vedie je unik do „divočiny“ osamote niečím výnimočným. Mnohokrát sa cítim práve tu najviac nažive. Tu pri vode s prútom je v našich rybárskych srdciach možné všetko. Tieto chvíle su pre mňa jedinečné a aj preto milujem rybolov. Nie je to len o rybách a záberoch, ale o tom pochopiť prírodu, byť jej súčasťou a zladiť náš rytmus s tým jej a nie naopak. Jeseň je tu tak si ju nezabudnite užit, najlepšie v prírode a pri vode. Choďte k vode aby ste mali na čo spomínať cez dlhe zimne večery, ja pôjdem vždy keď budem môcť! 🙂

Držte sa,
Kamil