Každoročne , keď ustúpi mráz a rieky začnú ožívať, smerujem svoje kroky k najbližšej riečke. Poznáte ten magický moment, keď po dlhej zime strávenej premýšľaním, čítaním a pozeraním videí o rybách sa naskytne konečne možnosť ísť k vode. Viem, k vode môžete ísť aj v zime. Avšak, iste mi dáte za pravdu, že ide skôr o pobyt v prírode, zmrznuté prsty na nohách a cencule vysiace z nosa:), ako o nejaký pôžitok z lovu ktorí tak veľmi vyhľadaváme. A tak som sa s týmto pocitom nadšenia a vidiny prvej ryby sezóny vybral s muškárskym prútom na neďalekú riečku. Áno, dobre čítate , s muškárskym prutom. Nebojte sa nebude to článok o love kapra na muchu :). Niekoľko vychádzok s muškárkou som si náramne užil a jedného dňa sa ku mne pripojil aj Miro. Miro je rybár telom aj dušou, no väčšinu jeho rybárskej duše a niekedy aj tela fascinuje lov kapra. Áno, miro je kaprár telom aj dušou, a je to na ňom aj vidieť. Keď ho zbadáte s veľkou taškou s „kaprákmi“ trčiacimi meter nad jeho hlavou, vedrá plné peliet a „bojlisov“.Podložka gigantických rozmerov (pre gigantické kapre :D) a tričko „carpstyle“, určite si ho nepomýlite s muškárom. Mira som po krátkej ceste vysadil na brehu tejto riečky so všetkými rybárskymi „haraburdami“. Vybral si miesto ktoré ma v obľube ak navštívi túto riečku. Ja som pokračoval asi sto metrov vyššie proti prúdu. Len ľahký muškársky prút, vesta s pár krabičkami mušiek a podberák zavesený na chrbte. Po hodinke lovu  mám telefonát od Mira, hlási kapra nad 60cm a podľa hlasu je veľmi nadšený, tešim sa s ním a opäť švihám prutom a splavujem moje zimné výtvori vodou. O polhodinu mi cinkne sms. Miro oznamuje druhého šupináča nad 60cm. Táto krátka návšteva nášho obľubeného revíru, už nepriniesla ďalšie úlovky, ale presvedčila nás aby sme ju navštevovali častejšie. Ďalší deň sme opäť na rovnakom mieste, Miro s kaprákmi a ja s muškárkou zabrodený po pás v prúde. Očakávanie sú po včerajšku pochopitelne veľké. Po pár hodinách sa vraciam k Mirovi, ten je bez záberu. Chvíľu rozoberáme prečo to včera šlo a dnes nie. Jednoducho štastie, byť v správny čas na správnom mieste. Pri krátkodobých vychádzkach na takúto vodu to je niekedy zapotreby. Keď už padnú slova o balení veci a odchode domov, ozve sa ten najkrajši zvuk pre všetkých kaprárov  „pipipiriipiiiipbzzzzz“ . Krásna jazda , zásek a odpor na konci je dôkazom toho že to nebude asi karas .  Krásne stavaný šupináč okolo piatich kíl veľmi potešil. Cvakám pár záberov a rybu púšťame naspäť tam kam patrí.   Posledné dni ma presvedčili aby som na chvíľu odložil moj muškársky prút bokom a oprášil feedrovy prút. Okrem mňa, v tomto období , časti rieky vhodné na muškárenie radi obsadzujú aj lovci s bublinou. Preto je niekedy, hlavne cez víkend dosť pravdepodobné, že obľúbené miesta su už obsadené inými rybármi. No feedrovať sa dá skoro všade. Dohodli sme sa kedy najbližšie navštívime rieku opäť , vidina pekných úlovkov je už v naších hlavách no takisto úvaha nad prípadnym rybárskym „šťastím“ ktoré Mira v tento deň postretlo. To sme ešte netušili, aké ďalšie prekvapenia nám rieka pripraví. Pokračovanie nabudúce. Share on FacebookTweetFollow us